Laco Deczi & Celula New York
Jeden z najznámejších jazzových trubkárov Laco Déczi žije od svojej emigrácie v roku 1985 v New Yorku, kde je frontmanom kapely Celula New York. S ňou pravidelne vystupuje po USA, ale pravidelne dvakrát do roka robí turné aj po Európe a vystupuje teda aj na Slovensku, v Čechách a v okolitých krajinách. Dohromady má na svojom konte už viac ako 20 albumov a video nosičov a spoluprácu s mnohými svetovými hviezdami.
AKTUÁLNI ČLENOVIA CELULA NEW YORK
Laco Déczi - trúbka
Jan Aleš - klávesy
Michael Krásný - basová gitara
Vaico Déczi - bicie nástroje
LACO DECZI
Laco Deczi (pôvodným menom Ladislav Déči) sa narodil 29. marca 1938 v obci Čeklís (okr. Bernolákovo) a je slovenský trubkár, kapelník a skladateľ v oblasti jazzu, ale aj príležitostný herec a amatérsky maliar. Laco pochádza z rodiny so slovensko-maďarsko-rómskymi koreňmi. Bol dvakrát ženatý a má troch synov: Ladislav (Vaico), Štěpán Křišta a Peter. Najstarší z nich- Ladislav "Vajco" Déczi žije v USA a hrá na bicie v jeho súbore Cellula Jazz New York. Laco Deczi žije na pláži Silver Sand v meste East Heaven, v štáte Connecticut, so svojou čínskou manželkou a najmladším synom Petrom, familiárne volaným Džingischán.
Viac ako hudba ho najprv lákal šport. Ako dorastenec hral hokej za Slovan, okrem iného i s Jozefom Golonkom. Prvým hudobným nástrojom, s ktorým prišiel do styku bol trombón. Záujem o hru na trúbku prejavil však už ako jedenásťročný. Vzorom mu bol jeho strýko, ktorý hral v miestnej dychovke. K jazzu sa dostal počúvaním Hlasu Ameriky a návštevou koncertov, kde hral Karel Vlach. Celý život bol samoukom s veľkým hudobným talentom a cítením. Učil sa "za pochodu" hrou v špičkových jazzových formáciách. V Bratislave, počas štúdia na priemyslovke, hral v niekoľkých amatérskych kapelách. Jedna z nich sa volala Danubia Kvintet. Potom začal študovať na konzervatóriu, u profesora Schleichera, ktorý ho učil harmóniu a skladbu, no štúdium nedokončil. Zásadným medzníkom a obratom v začínajúcej kariére mladého hudobníka bolo obdobie základnej vojenskej služby. Tá ho nasmerovala priamo do Prahy. Tu ako hosť vystupoval v Štúdiu 5 a neskôr aj v Jazzovom štúdiu. V roku 1962 sa rozhodol, že v Prahe zostane natrvalo- až do svojej emigrácie do roku 1985.
CELULLA JAZZ
V roku 1967 založil vlastnú skupinu Jazz Celulla, kde sa postupne vystriedali takí hudobníci ako Laco Tropp, Svatopluk Košvanec, Josef Vejvoda, Karel Růžička alebo aj Peter Král. V tomto období bol pozvaný do vtedajšieho reprezentatívneho Czechoslovak All Star Band. Vo februári 1968 Celulla Jazz účinkovala na jazzovom festivale v švajčiarskom St. Gallene. Vtedy Cellula Jazz hrala v zložení: Laco Déczi - trúbka, Evžen Jegorov - tenorsaxofón, Rudolf Dašek - gitara, Luboš Nývlt - kontrabas, Evžen Jegorov a Jaroslav Berka - bicie. Kapela sa ale rozpadla a Laco v roku 1985 emigroval do Západného Nemecka a po roku do Spojených štátov amerických, kde žije dodnes. Tu obnovil svoju bývalú skupinu Celulla Jazz, ktorú dnes poznáme pod názvom Cellula New York. Pravidelne koncertuje so svojí kapelou Celula New York na území štátov New York a Connecticut. So svojou skupinou pravidelne hráva vo svojom domovskom jazzovom klube Aventinum na 70. ulici v New Yorku. V New Yorku má dokonca aj vlastné nahrávacie štúdio. Od roku 1990 pravidelne, dvakrát do roka, usporadúva koncertnú šnúru po Česku i Slovensku. Výnimkou nie je ani Poľsko, Rakúsko ale hlavne Nemecko. V pravidelných intervaloch vydáva svoje štúdiové projekty, ale aj živé záznamy zo svojich koncertov. Má aj svoje vlastné koncertné DVD. Jeho diskografia je veľmi bohatá, pretože, okrem svojich vlastných projektov, má množstvo spoluúčasti na projektoch iných umelcov. V roku 2005 vyšlo jeho živé album "Jazz na Hradě" pod záštitou prezidenta Česka Václava Klausa. Ten nosič pokrstil a napísal k nemu aj príhovor. V rokoch 2009 a 2010 vystupoval so svojou kapelou na festivaloch Rock for People, Colours of Ostrava a Sázavafest. V roku 2011 vystúpil opäť na Pražskom hrade na základe osobného pozvania prezidenta V. Klausa ako hosť trubkára Waltera Bartoša a saxofonistu Štěpána Markoviča.
INÉ AKTIVITY
Podieľal sa na tvorbe druhého sólového albumu českej speváčky Blanky Šrůmovej "Underground" a nahral niekoľko taktov sóla na trúbke pre posledný štúdiový album Miroslava Žbirku. Počúva aj klasickú hudbu, najmä M. Ravela, C. Debussyho, B. Bartóka, B. Smetanu a A. Dvořáka. Je nástrojovým inovátorom. V roku 2004 spolu s firmou Amati Kraslice v Česku sa významne podieľal na vzniku nového typu trúbky, ktorá má označenie ATR 606IS.
OCENENIA
Laco získal za dobu svojej kariéry niekoľko ocenení. Odborníkmi časopisu Jazz Bulletin v r. 1963 bol ohodnotený ako nejlepší domáci hráč na trúbku. V roku 1964 vyhráva Cenu kritikov a aj bronzovou cenu čitateľov časopisu Melodie, následujúci rok oslavuje jednoznačné víťazstvo v oboch kategóriach a zlato si podržal i v ďalších rokoch. V roku 1966 získáva za vynikajúcu sólo činnosť Cenu Československej jazzovej federácie.
KNIHY A MAĽBY
V roku 2003 vychádza kniha ,,Na plný plyn", zobrazujúca prierez Lacovho muzikantského a osobného života. Autor knihy je Jiří Šebánek, jeden zo spoluautorov kníh a inscenácií Jára da Cimrmann. Popri hudobných aktivitách je Laco taktiež výborný maliar. Na konte má niekoľko desiatok diel, väčšinou olejomalieb. V roku 2005 vyšla kniha ,,Pravdy" zobrazujúca Lacovu maliarsku tvorbu spoločne s historkami k jednotlivým obrazom.